DT Arch Studio

Bratislava 2050

Ako môže vyzerať Bratislava o 30 rokov? Na aké problémy by sa mali návrhári pri tvorbe mesta zamerať? V súčasnosti čelíme viacerým problémom, či už z hľadiska meniacej sa klímy z dôvodu ľudskej činnosti. Zároveň čelíme preľudneniu alebo fenoménu individuálnej automobilovej dopravy. Dokážeme vniesť z pozície architekta - urbanistu mestu nový nádych svojim udržateľným plánovaním? S využitím nových technológií a prístupov sa nám to môže podariť.

Galéria

Chodec na prvom mieste

Postupná digitalizácia, automatizácia, či rozvoj umelej inteligencie, nových materiálov, postupov, vytvára priestor na úplne nový pohľad pre tvorbu. Hlavným cieľom je znižovanie uhlíkovej stopy. To môžeme docieliť hneď na viacerých „frontoch“ – obmedzenie využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi, takmer úplné vylúčenie človekom ovládaných vozidiel z mesta a ich nahradenie autonómnymi elektromobilmi.

Riešené lokality

Bratislavské širšie centrum má zaujímavý charakter. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti historického jadra, kde je doprava takmer úplne vylúčená. Napriek tomu sú v súčasnosti ulice zaťažované prevažne v rámci mesta migráciou obyvateľov za prácou, či školou, uličný profil je výrazne blokovaný stacionárnou dopravou od ľudí, ktorí tu nebývajú, alebo od obyvateľov, ktorí vlastnia viacero áut na bytovú jednotku. Charakter ulíc je celý podriadený autu, ktoré dostáva najviac priestoru, pomerovo vyše 70% z profilu. Ako výrazne zlomové body, sme si zvolili tri lokality. Každá má iný charakter, či už významový, úrovňový, alebo dispozičný, zároveň sú tieto miesta extrémne zaťažované dopravou, preto sme sa rozhodli ich v rámci konceptu „BRATISLAVA 2050“ preriešiť. Sú to Hodžovo námestie, križovatka pri Slovenskej Akadémií Vied (SAV) a Račianske mýto – reprezentačný priestor, vstupný priestor a priestor aktívneho a pasívneho oddychu.

Pozn: návrh vypracovaný v spolupráci Ing. arch. Peter Šomody

Hodžovo námestie

Lokalita Hodžovho námestia je úzko naviazaná na historické centrum, zároveň na ňom sídli jedna z najdôležitejších reprezentačných stavieb na Slovensku – Grasalkovičov palác, ktorý je sídlom prezidenta SR. Aj napriek tomu sa z námestia stala jedna obrovská viac-úrovňová križovatka s absolútnym nepomerom chodec verzus auto. Našim zámerom je vytvoriť námestie zbavené automobilovej dopravy a dotvoriť reprezentačný charakter priestoru, ktorý je v súčasnosti potlačený. Zároveň, ako formu hierarchizácie a vertikalizácie priestoru hodláme zachovať koncept podzemného bulváru s obchodným charakterom, ale v novom dispozičnom šate, s novým napojením na historické centrum cez Suché mýto. Dopravu degradujeme až na najnižšiu podzemnú úroveň, ktorá bude slúžiť ako tranzitná tepna k Mostu SNP.

Račianske mýto

Dva parky – jeden väčší a jeden menší, preťaté komplikovanou križovatkou. Aj tak sa dá charakterizovať oblasť Račianskeho mýta. Chodec je nútený prechádzať množstvom prechodov pre chodcov cez komunikácie. Zároveň je samotný potenciál parkov nevyužitý. Náš návrh spočíva vo vytvorení pešej zóny v úseku križovatky, kde hlavné slovo má chodec a autonómny automobil je mu podriadený. Tak sa spríjemní verejný priestor peším. Rátame však s tým, že hlavný dopravný ťah cez Šancovú ulicu bude smerom na Dúbravku do roku 2050 odklonený cez Malé Karpaty, tým pádom frekventovanosť uzlu klesne na požadovanú hodnotu. Samotný hlavný park Račianskeho mýta tvarujeme organickými tvarmi, ktoré sú podriadené prúdnicami pohybu chodcov. Funkčné plošné usporiadanie koncipujeme na princípe, ktorý tam dnes funguje. Pridávame však predpriestor ku škole v severnej časti parku, remodernizujeme športové plochy, pridávame k nim workoutové ihrisko a zároveň pričleňujeme detské ihrisko. V okolí fontány vytvárame objekt pre služby a rekreáciu (bar, reštaurácia a pod.). Zároveň sa hráme s prvkom stojísk pre bicykle, ktoré budú slúžiť aj ako požičovňa. Na druhej strane križovatky remodernizujeme plaváreň, na severe k nej a k internátu pridávame objekt zmiešaných funkcií, čo nám umožní lepšie preriešiť verejný pridružený priestor k novo-navrhovanej budove. Ďalej sa pohrávame s preriešením uličného profilu s obmedzením automobilovej dopravy a pridaním zelene.

Križovatka SAV

V blízkosti nachádzajúca sa vlaková stanica slúži ako vstupná brána do mesta pre veľký počet ľudí. Chodec je tu však vytlačený do vzduchu na premosťujúcu lávku, ktorá mu umožňuje vyhnúť sa veľmi rušnej Šancovej ulici a taktiež prekonáva aj Štefánikovu ulicu. Lávka je však v dezolátnom stave, či už z hľadiska opotrebovania alebo dispozičného umiestnenia. My síce hodláme zachovať nadzemný charakter pešej trasy, no nami navrhovaná lávka bude mať zároveň „polyfunkčný“ charakter, čo znamená vytvorenie bulváru aj na druhom leveli, ktorý je prístupný priamo z lávky prechádzajúcim ľudom. Lávka je napojená priamo na koridor na vlakovú stanicu, zároveň prepája polyfunkčné objekty, združuje cyklotrasu a umožňuje plynulý prechod chodcov cez trasu s charakterom bulváru. Zároveň dotvárame v okolí zástavbu bytového, komunitného, polyfunkčného a aj zmiešaného charakteru. Štefánikovú a časť Šancovej naďalej ponechávame ako tranzitný automobilový kanál.