- +421 910 357 100
- info@dtarch.sk
Návrh rozvíja nové typologické druhy prehliadky múzea. Prehliadka už nie je určená len pre návštevníka s konkrétnym cieľom zastaviť sa a prezrieť si expozíciu. Vnútornú atmosféru múzea je možné zažiť aj dynamicky, priamo z pozície cestujúceho, ktorý sa nepristaví, ale iba prechádza daným úsekom. Koncept navyše cyklistickými lávkami, ktoré sa vnárajú do múzea a tvoria cyklo-križovatku. Tento cyklo-uzol prepája štyri smery pre cyklistov: Petržalka-Dvory, Most Lafranconi, cyklocesta v smere Hainburg a Incheba-Most SNP. Cyklistom je tak ponúknutá rýchlejšia alternatíva ako obchádzanie bariéry diaľnice, alternatíva ktorá je obohatená o zážitok v podobe zúčastnenia sa expozície múzea, či už iba prejazdom, alebo zastavením sa. Cyklisti, ktorí sa pristavia nemusia „zosadnúť zo sedla“. V rámci múzea je vyhradený kratší cyklo-expozičný okruh.
Celková expozícia vo vnútri múzea pozostáva z dynamicky sa prelievajúcich organicky tvarovaných lávok, úsekov a uzlov, popri ktorých preteká priestorová konštrukcia formálnym výrazom abstrahovaná do pozície lesa, pretekajúcej vody, či hniezda, tvoriaca celkový zážitok umelej prírody. Cieľom bolo obdobným formálnym prístupom ešte viac priblížiť pocit z prírodnej expozície architektonickým stvárnením priestorov. Nelukratívne priestory priamo pod diaľnicou sú v rámci múzea venované sekundárnym a doplnkovým prevádzkam, čo prispieva k efektívnejšiemu využitiu tejto nevyužitej časti úseku. Krytie vnútorných priestorov je zabezpečené obalovým plášťom, ktorý je tvorený membránovými štruktúrami, ktoré zároveň ukrývajú časti expozície, na iných miestach nechávajú expozíciu odhalenú výhľadu na Pečniansky les.
Pojem formálny jazyk je zovšeobecnenie pojmu jazyk z lingvistiky. Formálne jazyky, v užšom zmysle meta-jazyky klasického jazyka. V kontexte architektúry a formálnych jazykov ďalej prichádza do úvahy spomenúť pojem semiotika. Táto všeobecná teória skúma znaky a znakové systémy počnúc signalizačnými systémami, až po prirodzené jazyky a formalizované jazyky. V istom slova zmysle sa dá práve preto aj architektúra prenesene chápať ako systém určitých znakov, ktoré vytvárajú istým spôsobom reč.
Navrhovaný princíp v základe počíta s využitím formy bunkového gridu (mriežky), kde by sa v každej bunke parametricky simulovali princípy toku vody. Princíp simulovania v bunke predstavuje odsadzovanie pomyslených bodov od hlavnej vodiacej línie bunky v kolmom smere (podľa osi Y), kde získame pomyselnú lomenú krivku s bodmi diskontinuity. Následná forma interpolácie týchto bodov v poradí v akom sa nachádzajú na lomenej krivke by vytvorila zvlnenú krivku. Výhoda tejto metódy je možnosť vysokej parametrizácie rôznych vstupných atribútov pre dosiahnutie požadovaného efektu s pomerne vysokou želanou presnosťou výsledku, bez nutnosti obzvlášť zdĺhavého analyzovania, ako v prípade metódy vernej fyzikálnej simulácie toku vody.
Výsledný objekt vznikol fúziou aplikácie formálneho jazyku v podobe priestorovej štruktúry a sústavy organicky tvarovaných lávok a úsekov podlaží, ktoré sa prelievajú v rámci budovy. Následne boli do vygenerovanej štruktúry parametricky vsadené volumetrické objemy oddeľujúce exteriérové a interiérové časti expozície.
Celkový projekt pozostáva z hlavného objektu múzea, okruhových napájacích rámp spolu so smart parking integráciou, pavilón histórie a pavilón vstupu do arboréta Pečianskeho lesa. Hlavná budova múzea disponuje možnosťou variabilného usporiadania priestorov, keďže aj vnútorné priestory sú oddelené pomocou membránových štruktúr. Zvolená alternatíva však predpokladá s viac-menej stálym usporiadaním sekundárnych priestorov, najväčšia variabilita je ponúknutá primárnym expozičným priestorom múzea. Z toho dôvodu je väčšina sekundárnych priestorov umiestnená na prvom nadzemnom podlaží s vlastnou prevádzkou s vertikálnymi väzbami na primárne priestory. Sekundárne priestory slúžia najmä na funkčné zabezpečenie primárnych priestorov (miestnosť vedenia, kancelárie a laboratória odborných pracovníkov, študijná knižnica). Doplnkové priestory sú taktiež napojené na primárne priestory a zabezpečujú obohatenie multifunkčnosti objektu (kaviareň, auditórium, suveníry).
Hlavný nosný systém objektu tvorí aplikácia formálneho jazyku v podobe priestorovej prútovej štruktúry, ktorá je navzájom previazaná, ale pozostáva z troch hlavných princípov: horizontálne prvky, vertikálne prvky a obvodové prvky-exoskelet. Horizontálne prvky zabezpečujú podporu pre lávky a uzly expozičných okruhov a taktiež pre napojené vyvýšené podlažia. Vertikálne sily do stabilného podložia prenášajú najmä vertikálne prútové prvky, ktoré sú skeletovým princípom napojené na horizontálne prvky v mieste styku viacerých prútov. Exoskelet tvorí nielen pomyselnú obálku budovy, ale tvorí aj celkovú priestorovú tuhosť konštrukcie, keďže sa priamo napája na horizontálne a vertikálne prvky, taktiež sa dostáva do styku s pevným podložím.
Ing. arch. Dušan Takáč – navrhovanie parametrického dizajnu a architektúry
